Učiteľstvo vzdelávacej oblasti Matematika a informatika

Jedná sa o nový súvislý 5-ročný študijný program vychádzajúci z potreby zabezpečenia prípravy kvalifikovaných učiteľov vzdelávacej oblasti Matematika a informatika v rámci kurikulárnej reformy  a s ňou súvisiacich zmien vo vzdelávacom systéme na všetkých stupňoch vzdelávania na Slovensku.

Cieľom štúdia na tomto programe je, aby absolvent  poznal odbor svojej predmetovej špecializácie, jeho výstavbu a súčasne bol schopný preniknúť do širších súvislostí matematických a informatických disciplín, pedagogicko-psychologických a didaktických aspektov vzdelávania. Absolvent je dostatočne hlboko oboznámený s didaktickou transpozíciou odborných matematických a informatických  disciplín z aspektu potrieb školskej matematiky a informatiky, má základné pedagogické a psychologické poznatky potrebné k porozumeniu psychologických aspektov vyučovania, pozná moderné didaktické metódy a dokáže vhodne využívať digitálne technológie.

Absolvent dokáže pripravovať, realizovať a hodnotiť vzdelávaciu činnosť, dokáže samostatne projektovať a realizovať výučbu matematiky a  informatiky na úrovni primárneho, nižšieho i vyššieho stredného stupňa vzdelávania, dokáže adaptovať vzdelávacie programy na konkrétne podmienky žiakov, školskej triedy a typu školy.

Základom študijného programu sú kľúčové matematické a informatické disciplíny, ktoré sú teoretickým základom školskej matematiky a informatiky sekundárneho vzdelávania. Vedomosti a zručnosti si študent podľa svojho záujmu rozšíri voľbou povinne voliteľných  a výberových predmetov zameraných didakticky i odborne, pričom niektoré z nich sú profilové a  dotvárajú profil absolventa tohto štúdia. Zavádzanie pojmov, odvodzovanie vlastností, ako aj riešenie problémov je sprístupňované viacerými spôsobmi so zreteľom na školskú prax. Absolvent vie prepojiť získané matematické a informatické poznatky s učivom matematiky a informatiky  základnej a strednej školy a zároveň ovláda prvky didaktického prístupu k obsahu týchto predmetov. 

 Dôležitou integrálnou súčasťou študijného programu je pedagogická prax, na ktorej študenti získavajú prvé praktické skúsenosti a zručnosti z vyučovania matematiky a informatiky na základnej a strednej škole. Študijný program je konštruovaný tak, aby bola pedagogická prax realizovaná postupne v zmysle rozvíjania učiteľskej profesionality s dôrazom na orientačnú, diagnostickú, didakticko-projektívnu, integračno-realizačnú funkciu a nadobudnutie profesijných kompetencií potrebných pre výkon profesie učiteľa.

Absolventi prekladaného ŠP získajú 7. úroveň kvalifikácie v súlade s národným kvalifikačným rámcom. Ciele vzdelávania ŠP ako schopnosti študenta v čase ukončenia ŠP a hlavné výstupy vzdelávania, ktoré sú popísané v Opise ŠP, zodpovedajú vzdelaniu druhého stupňa podľa národného kvalifikačného rámca.

V zmysle stanoviska Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže č. 2025/4542:2-C2920

k uplatneniu absolventov študijného programu sa absolventi magisterského študijného programu

Učiteľstvo vzdelávacej oblasti Matematika a informatika uplatnia ako:

• učitelia prvého stupňa základnej školy na vyučovanie vzdelávacej oblasti Matematika a informatika alebo vyučovacích predmetov Matematika a Informatika,
• učitelia druhého stupňa základnej školy na vyučovanie vzdelávacej oblasti Matematika a informatika alebo vyučovacích predmetov Matematika a Informatika,
• učitelia strednej školy na vyučovanie vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami alebo vyučovacích predmetov Matematika a Informatika,
• vychovávatelia,
• pedagogickí asistenti.

Absolventi získajú zároveň kompetencie pre výkon odborných činností spojených s koordináciou digitálnych technológií, preto sa uplatnia aj ako koordinátori, metodici v oblasti využitia digitálnych technológií v procese výchovy a vzdelávania, špecialisti samosprávy v oblasti výchovy a vzdelávania, pracovníci v neformálnom vzdelávaní, lektori v rámci celoživotného vzdelávania štátnych a verejných zamestnancov a zamestnancov súkromného sektora v oblasti digitálnych technológií, v oblasti využívania digitálneho obsahu alebo foriem práce s digitálnym obsahom, digitálnym materiálom, oblasti zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti a poradenstva v rámci digitálnych technológií vo výchove a vzdelávaní.

Témy záverečných prác si študent vyberá na jednotlivých pracoviskách zabezpečujúcich študijný program podľa individuálnych záujmov a preferencií v súlade s profilom absolventa.

Záverečnou prácou je diplomová práca, ktorou má študent preukázať schopnosť tvorivým spôsobom riešiť teoretické a praktické úlohy v odbore s využitím teórie a výskumných a vývojových postupov. Diplomová práca môže mať charakter teoretický, výskumný alebo aplikačný, pričom na učiteľstve matematiky sa kladie dôraz na didaktické spracovanie vybranej témy a jej presah do školskej praxe. Vypracovaním a obhajobou diplomovej práce absolvent získa skúsenosti s vypracovaním, prezentáciou a obhajobou vlastných výsledkov, preukáže schopnosť prakticky využiť poznatky zo štatistiky pri štatistickom spracovaní vlastných výsledkov pedagogického výskumu.

Pedagogická prax je súčasťou prípravy študentov učiteľského štúdia na učiteľské povolanie. Obsah pedagogickej praxe v sebe integruje jednotlivé zložky vysokoškolskej prípravy budúceho učiteľa. Poskytuje študentom možnosť overiť si nadobudnuté teoretické pedagogicko-psychologické ako i odborné predmetové poznatky v praxi a získať základné praktické zručnosti nevyhnutné pre vykonávanie učiteľskej profesie.

Pedagogická prax sa realizuje v niekoľkých etapách, počas ktorých študent absolvuje štyri druhy praxe.

• Ako prvú študent absolvuje Asistentskú prax, v rámci ktorej sa študent zoznamuje so vzdelávacím prostredím, personálnym a organizačným zabezpečením vzdelávacieho procesu a komplexnou prácou učiteľa alebo vychovávateľa.
• Ako druhú študent absolvuje hospitačno-asistentskú prax, kde sa naučí cielene pozorovať vybrané aspekty edukačného procesu a zaznamenávať si pozorované javy vo forme hospitačných záznamov. Súčasne sa začína učiť na odborne relevantnej úrovni diskutovať o problémoch výchovno-vzdelávacieho procesu, ako s cvičným učiteľom, tak aj so svojimi kolegami.
• Tretím typom praxe je výstupová prax, počas ktorej študent okrem hospitácií na vyučovacích hodinách cvičného učiteľa a svojich kolegov - praktikantov začína sám pod vedením cvičného učiteľa učiť. Študent si prehlbuje nielen schopnosti cieleného pozorovania a analýzy vyučovacej hodiny, ale učí sa správne naplánovať a úspešne realizovať celý vyučovací proces.
• Finálnou etapou je súvislá pedagogická prax, v rámci ktorej sa študent po prvýkrát stáva na dlhší čas členom pedagogického zboru školy. Stále ešte pracuje pod odborným vedením cvičného učiteľa, jeho práca je však oveľa systematickejšou, mnohostrannejšou, zodpovednejšou a samostatnejšou.

Pedagogickú prax pre študentov učiteľských študijných programov pre Fakultu prírodných vied zabezpećuje Centrum pre celoživotné vzdelávanie Pedagogickej fakulty.