slovensky
english 
Gemologické laboratórium na Katedre geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja FPVaI UKF sa dlhodobo zameriava na výskum nielen drahých kameňov zo Slovenska a sveta, ale aj historických šperkov a archeologických artefaktov.
Tentoraz bol doc. PaedDr. Ján Štubňa, PhD., pozvaný na analýzu šperkov na hrad Ľubovňa, ktorý patrí medzi významné historické sídla na Slovensku a jeho história siaha až do začiatku 14. storočia. V minulosti bol hrad nielen sídlom uhorskej a poľskej šľachty, ale aj miestom úschovy poľských korunovačných klenotov počas švédsko-poľskej vojny v 17. storočí.
Šperky, ktoré boli predmetom komplexnej gemologicko-historickej analýzy, patrili španielskej princeznej Izabele Alfonsa de Borbón y Borbón, ktorá sa v roku 1929 vydala za grófa Jána Kanty Zamoyského, posledného súkromného majiteľa hradu. Izabela pochádzala z významnej španielskej kráľovskej dynastie Bourbonovcov, bola dcérou astúrskej princeznej Dony Márie de las Mercedes de Borbón a princa Carlosa de Borbón – princa Dvoch Sicílií, vnučkou kráľa Alfonza XII. a neterou kráľa Alfonza XIII.. Po svadbe v Madride sa presťahovala na Ľubovniansky hrad, kde žila od roku 1930 do roku 1944. Počas druhej svetovej vojny bola rodina Zamoyských prenasledovaná, zbavená majetku a Izabela bola nútená v roku 1944 za dramatických okolností utiecť späť do Španielska. Väčšina batožiny sa počas úteku stratila, no niektoré osobné predmety vrátane šperkov sa zachovali.
Keďže šperky nemohli opustiť hrad, bolo potrebné dočasne zriadiť gemologické laboratórium priamo v hradnom komplexe. Väčšina analyzovaných šperkov bola určená na denné nosenie. Išlo najmä o ihlice a hrebene do vlasov, ktoré odrážajú vkus a životný štýl aristokracie v prvej polovici 20. storočia. V tomto období už boli bežné syntetické materiály najmä plasty, no šperky princeznej Izabely boli vyrobené výhradne z prírodných materiálov. Zaujímavosťou je, že mnohé šperky boli zhotovené z rohoviny a bežných kovov ako je mosadz a železo, pričom zdobené boli prevažne purpurovými sklami imitujúcimi drahé kamene. Medzi najvzácnejšie nálezy patrí empírový náhrdelník z 18-karátového zlata s čiernymi kameami (rytinami do kameňa), ktoré však boli v tomto prípade odliate z olova.
Z pohľadu historickej gemológie použité materiály pokladáme za zaujímavé, keďže tradične sa kamea vyrábala z vrstvených achátov alebo mušloviny. Na základe štýlu a použitých materiálov bolo možné šperk datovať do prvej polovice 19. storočia. Výsledky analýz rozširujú poznatky nielen o osobnom živote princeznej Izabely a rodiny Zamoyských, ale aj o vývoji šperkárstva a využívaní materiálov v aristokratických kruhoch.
Šperky a ďalšie osobné predmety Izabely de Borbón budú verejnosti predstavené na pripravovanej výstave Klenotnica hradu Ľubovňa – poklady princezien de Bourbon, ktorú slávnostne otvoria 18. júla 2025 aj za prítomnosti priameho potomka posledného majiteľa hradu.
Výsledky výskumu budú zároveň publikované vo vedeckom a odbornom časopise, čím prispejú k ďalšiemu rozvoju historickej gemológie na Slovensku aj v medzinárodnom kontexte.
Výskum zaujal aj Slovenskú televíziu a rozhlas, ktorá 27. 4. 2025 odvisielela reportáž v hlavných správach.
Text a foto: doc. PaedDr. Ján Štubňa, PhD.- FPVaI - Katedra geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja
