Unikátna výstava meteoritov: exponáty zapožičalo aj Gemologické laboratórium

Výstava „Meteority – poslovia z vesmíru“ je prvá výstava svojho druhu na Slovensku. Komplexne a systematicky prezentuje meteority a príbuzné kozmické materiály vrátane tektitov (značná časť zapožičaná zo zbierkového fondu Gemologického laboratória). Sprístupnená je od 12. júna do 4. októbra 2026 v historickej budove Tihányiovského kaštieľa v Banskej Bystrici. Výstava vznikla v spolupráci s Tribečským múzeom minerálov v Jelenci, ktorého zbierky tvoria základ expozície.

Návštevníci majú jedinečnú možnosť vidieť na jednom mieste viac ako sto meteoritov z rôznych lokalít sveta. Expozícia je doplnená o realistické modely meteoritov, ktoré dopadli na územie Slovenska. Rozsah zbierky je pre slovenský priestor unikátny, keďže na Slovensku doteraz neexistovalo špecializované múzeum meteoritov a preto táto výstava zohráva mimoriadne dôležitú úlohu v popularizácii nielen Vied o Zemi ale aj Vesmíru.

Väčšiu časť prezentovaného materiálu tvorí zbierka RNDr. Vladimíra Libanta, zakladateľa Tribečského múzea minerálov v Jelenci. Okrem samotných meteoritov sú súčasťou expozície aj tektity, prírodné sklovité útvary vznikajúce pri dopade kozmických telies na Zem. Expozíciu dopĺňajú astrofotografie zapožičané z Hvezdárne v Banskej Bystrici.

Gemologické laboratórium na Katedre geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja už dlhodobo buduje zbierkový fond drahých kameňov, minerálov, hornín a fosílií, ktorý slúži nie len pre vedecké a edukačné potreby ale aj popularizáciu geológie vrátane gemológie. Tektity predstavujú produkty, ktoré vznikli v dôsledku kataklizmatických procesov. Vznikajú najčastejšie pri dopadoch veľkých kozmických telies (asteroidov alebo komét) na zemský povrch. V okamihu dopadu sa uvoľnená energia premieňa na teplo a tlak v podobe šokovej vlny, ktorá sa šíri horninami, stláča ich a vyvoláva ich šokovú metamorfózu. V prvých okamihoch po dopade nastáva kompresná fáza, keď šoková vlna naruší povrchové horniny, roztaví ich a vymrští taveninu do atmosféry. Roztavená hmota počas letu atmosférou podlieha pôsobeniu najčastejšie gravitačných a aerodynamických síl, čím získava charakteristické aerodynamické tvary (guľovité, diskovité, kvapkovité, tyčinkovité). Ochladzovanie prebieha extrémne rýchlo, čo bráni kryštalizácii a výsledkom je amorfné sklo bez kryštalickej štruktúry s charakteristickým vnútorným napätím. Teplota v mieste vzniku musela presahovať minimálne 1 400 °C, pričom tavenina tuhla v stavoch blízkych vákuu a beztiažovosti, čo sú podmienky, ktoré sa na Zemi inak nevyskytujú.

Text a foto: doc. PaedDr. Ján Štubňa, PhD.